Kľúčovými faktormi, ktoré slovenskú infláciu tradične ženú do vysokých
čísiel, je rast cien potravín, bývania a energií. Aj keď sa Slováci
v čase pandémie v spotrebe obmedzili najmenej spomedzi všetkých štátov
eurozóny, celkový dopyt medziročne klesol. To sa prejavilo na cenách
potravín, ktoré za vlaňajší rok zdraželi iba o 2,5 %.
Národná banka Slovenska (NBS) v tomto roku predpokladá pokles inflácie
pod jedno percento. Dôvodom majú byť lacnejšie energie a pretrvávajúci
nižší spotrebiteľský dopyt. Tlmiaco by mal na infláciu pôsobiť aj
pomalší rast miezd a nízke importné ceny. Naopak, infláciu smerom nahor
tlačia potraviny a vyššie výdavky na zdravotnú starostlivosť. Rizikom
zostávajú ceny pohonných hmôt. Spolu so zotavovaním globálnej ekonomiky a
rastom dopytu stúpajú totiž aj ceny ropy.
"Pre každého sporiteľa a investora je najdôležitejšie prekonať
v zhodnotení svojich úspor infláciu. V opačnom prípade sa totiž úspory
znehodnocujú, čiže z rovnakej sumy si človek kúpi menej tovarov či
služieb. Klesajúca inflácia posúva nároky na investície nadol. Avšak ani
pokles inflácie pod jedno percento nič nezmení na tom, že väčšine
Slovákov sa úspory aj v tomto roku znehodnotia, ak ich nechajú ležať
v banke na účte,“ upozornil finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.
Pripomenul, že Slováci mali minulý rok uložených na bankových účtoch
a termínovaných vkladoch takmer 40 miliárd eur, hotovosť a vklady tvoria
celkovo až 60 % ich majetku. Spôsobom, ako ochrániť úspory pred
infláciou je pravidelné investovanie, o ktoré podľa prieskumu STEM/MARK
z decembra 2020 prejavujú záujem dve tretiny Slovákov. "Pri
pravidelnom investovaní a dobre nastavenom investičnom pláne môže každý
človek dosiahnuť priemerný výnos 5 - 7 či viac percent ročne. Avšak len
investovanie do akciových či indexových podielových alebo ETF fondov je
dnes skutočne jediný potenciálny spôsob, ako pri prijateľnom riziku
dlhodobo nielen porážať infláciu, ale nechať svoje úspory skutočne
zarábať," vysvetlil Búlik.
Dlhopisové fondy zamerané na štátne dlhopisy totiž majú kvôli ich
poplatkom a priemernému globálnemu výnosu do splatnosti štátnych
dlhopisov na historicky najnižšej úrovni 0,83 % len slabú šancu, aby
porazili infláciu hoci len vo výške 1 %.